Bratislava bola vždy komunitou viacerých národností. V našom meste sa rozprávalo v niekoľkých jazykoch slovenský, nemecký, maďarský a v priľahlých obciach sme mohli počuť aj napríklad chorvátčinu (Jarovce). Pripojením obcí k hlavnému mestu, ktoré sa stali mestskými časťami Bratislavy sa zabúda, že je potrebné pomáhať aj súčasným menšinám pri vzdelávaní, rozvoji kultúrneho dedičstva národnostných menšín. Aj menšiny žijúce v Bratislave majú právo na pomoc od hlavného mesta v oblasti vzdelávania a kultúrnych tradícii, či podpore tvorby tradičných remesiel, folklóru, ktoré sa učili z pokolenia na pokolenie. Mojim cieľom je podporiť rozvoj tradičnej kultúry nášho mesta vrátane vzdelávania jazykov a ľudových a kultúrnych tradícií.

Jednou z komunít žijúcich v Bratislave je aj rómska menšina.

V Bratislave žijúca rómska menšina nie je tak početná ako na strednom a východnom Slovensku. Napriek tomu aj v Bratislave veľa spoluobčanov pozná, že Rómovia, ktorí tvoria svoju komunitu a sú bez práce či vzdelania, vytvárajú sociálnu priepasť v našom meste. Bratislava nemá dostatočnú a kvalifikovanú zodpovednú sociálnu politiku k bezdomovectvu, ako aj k menšinám žijúcich v Bratislave. Historicky Rómovia v Bratislave a jej okolí boli vždy remeselníkmi (kováčmi), hercami a muzikantmi. Ak chceme vyrovnať sociálnu priepasť obyvateľstva Bratislavy, tak je načase sa zaujímať aj o menšiny žijúce v našom hlavnom meste. Ak Bratislava ponúkne vzdelávanie tradičných kultúr menšinám žijúcim v Bratislave a bude budovať kultúrne stánky pre menšiny, tak je veľká pravdepodobnosť, že aj rómska menšina bude mať prirodzene prácu a tým sa zníži sociálna priepasť obyvateľstva Bratislavy. Základom každého človeka, ktorý sa ma zapojiť do spoločnosti je motivácia vzdelávania vrátane práce, ktorá im zabezpečí slušnejšiu životnú úroveň.